reklama

II. Úplne inkognito v čínskom Macau

Otváram oči... pár sekúnd a vizuál je nahodený. Spúšťam autolokalizáciu - pip... pip... pip... pip... píííp. Á už viem! Čína! Macao! Po chíľke vypätia si spomínam aj to, ako som sa sem dostal (pre tých, ktorý nečítali prvý diel, môžem snáď prezradiť, že lietadlom). Ešte chvíľu ležím a myslím na všetkých mojich, ktorým sa pomaly začína obyčajný deň. Trošku jarný, trošku chladný, trošku upracovaný a poriadne slovenský... A čo ja?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Tu - 6 h a 11 000 km východne je jeden takýobyčajný deň už v plnom prúde. No... obyčajný. Ako pre koho... Hodím naseba tričko a idem na recepciu. Pomaly sa tu schádzajú ľudia,v ktorých postupne identifikujem celú Lúčnicu. Baby vyzerajú zlea chalani ešte horšie- nečudujem sa. Cesta nás riadne zmorila. Ale všetkým už svietia zvedavé oči. Veď tamvonku je Čína!

Keď sa dozvedáme program na najbližší týždeň, namramorovej podlahe počuť dopady našich sánok. Tri vystúpenia za týždeň!! Slovom3. Čo myslíte - veľa, málo? No takto: keď sa ide s Lúčnicou na zájazd, smeprichystaní na 2-3 vystupká denne, prekladané presunmi autobusom, ochutenékrabicovou stravou. Takúto pohodu nepamätajú ani tí najväčší pamätníci... Čouž. Sme pre nich hviezdy, a tak je o nás aj postarané. Takžeoficiálny program by bol jasný. Najdôležitejšie vystúpenie je na konci týždňa.Dovtedy pohodička. Ostatné je už na nás. Tak si držte klobúky, ide sa na to!!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pardón, ešte pred tým ako sa kukneme do mesta bysa patrilo napísať zopár základných info:

Macao je v Číne. Je to veľmi pekné mesto. Okrem toho, že je veľmipekné je aj veľmi veľké a moderné. Bývajú tu hlavne Číňania. Číňania súveľmi múdri. Hlavne malé deti. V Číne sú také múdre deti, že už aj tiemaličké vedia rozprávať po Čínsky. Ja som už veľký chlapec a ešte poČínsky neviem... Takže toľko zo základných ínformácií. Teraz niečo zo života...

Kráčam si bočnými uličkami, na chrbte skialpinistickýruksak. Foťák po ruke. Ľahké nohavice, tričko. Presne tak ako to mám rád. Celýdeň predomnou - vybral som sa na lov. Chcete vedieť po čom idem? Ani suveníry,ani dramatické zábery čínskych žobrákov (Tu by som si neprišiel na svoje.Nevidno skoro žiadnych.), ani lacné mp3 prehrávače. A už vôbec nieodfajkávanie pamiatok v turistickom sprievodcovi. Ja idem loviť atmosféru.Vône, svetlo. Ľudí čo sa ponáhľajú do práce, smrad z miestnej reštaurácie,deti hrajúce sa v parku (To si vymýšľam, lebo sa mi to tu hodí.V skutočnosti som vonku nevidel žiadne hrajúce sa deti). Viac ako to, žesom videl každý kus kameňa sa mi cení, ak sa mi aspoň na chíľku podarí staťmiestnym. Lebo iba tak sa dá podchytiť tá jemná a krehká atmosféra miesta.So sprievodcom v ruke a foťákom pred tvárou, letiac od pamiatky k pamiatkeje to nemožné. Môj recept je nasledovný. Treba schovať turistické nádobíčko a tváriť sa, že tam žijete najmenejcelú večnosť (myslím, že veľmi slušná metóda. Na niekoho v mojomveku...:-) A kukať okolo seba a kukať a dýchať tú atmosféru.A tváriť sa, že idete práve zo školy, alebo čakáte na frajerku, aleboidete len tak, ležérnym krokom akože domov, lebo máte čas. Jednoducho splynúť sdavom. Metóda je to výborná - vyvíjal a zdokonaľoval som ju celý život. Notu som ju nemohol použiť, a to hneď z viacerých dôvodov. Keď ichzrátam, je ich asi 193. Tri z tejto hodnoty sú: modré oči, nešikmé oči,blond vlasy. Ostatných 190 sú centimetre (aj s topánkami a účesom). Abysom to nenaťahoval, vyzerám tu domáci asi ako Old Shatterhand na Galapágoch. (analógias Old Shatterhandom nie je samozrejme úplne presná. Ja používam menejgelu... aby som si nemusel ofinu rozčesávať majzlíkom).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a takto sa ja inkognito prechádzam po Macau, okoloidúcedeti si na mňa chichúňajúc ukazujú prstom a je mi dobre. Vzduch jehustý, teplý a slnko pod mrakom zabezpečuje, že s opálením našich báb to zatiaľvyzerá mizerne. Túlam sa pomedzi tmavé obytné štvrte, kde majú z okienvysokých bytoviek, nasekaných „telo na telo" zavesené všetko od bicykla cezmini botanické záhrady až po kompletnú zbierku rodinného spodného prádla. Naprízemí je tu a tam niečo ako bufet - umakartové stoličky, zamastené menuna stene, stropný ventilátor dýchavične premiešavajúci cigaretový dym. Snáď aj nejaké jedlo (nemal som odvahu). Prechádzam okolo mini holičstiev, mini obchodíkov, mini starenky sediacejna stoličke pred domom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už dlhšie neviem kde som a po chvíli motkania sa dostanem podzalesnený kopec. Asi nejaký lesopark. Cesty nikde. Tak si to švihnem krížom dokopca, pomedzi palmy a kadejaké zeliny, ktoré nepoznám. Znenazdajky ma napadáznepokojujúca myšlienka ohľadom hadích kamarátov... tak radšej dobre pozerámkde stúpam. Po chvíľke škriabania sa do strmého kopca vybehnem na upravenýchodníček. Škoda- dúfal som, že budem chvíľu stratený. Po namáhavom predieranísa subtropickým porastom (snáď by som musel použiť aj nožisko, aby som sa dostalďalej) by som konečne vyskočil z porastu pri opustenom šaolínskom chráme, ktorý stráži nejaký majster Miagi. NamiestoMiagiho ale ako prvých ľudí v parku stretávam Lúčničiarsky oddiel.Vymeníme si súradnice, dám im napiť zo svojeho vodného systému v ruksakua ideme po svojom. Dnes je mi dobre samému.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lesopark je naozaj pekný.Upravené chodníčky, kopec kvetov. Keď zbadám jednu špeciálnu tabuľu, podskočím odradosti. Sledujem ju... na križovatke doprava, teraz rovno, po týchtoschodíkoch hore a.... bingo! Málá lezecká stena. Prázdna. Za päť sekúnd siuž na nej spokojne labzujem. Tak sem sa ešte vrátim. Aj s lezkamia Robom (krycí názov Brother in rock), ktorý je snáď ešte väčší outdoorovýfanatik ako ja. Celkom pohodička. Len tak si zaliezť v Macau. Park je celýpoňatý dosť aktívne. A úplne perfektné sú voľne dostupné posiľovaciezariadenia... Len tak vonku pod stromami si môžete vymakať bicepsy, tricepsy až šesťcepsy. No najlepšie na parku je,že je plný ľudí, ktorí si sem naozaj chodia zacvičiť. Mladí, starí, hentakí ajonakí - všetci makajú, posilňujú, behajú. Sedemdesiatroční dedkovia sú takírozťahaní, že im môžeme závidieť. Chvíľu rozmýšľam, ako by dopadol takýto parku nás ....á radšej si nebudem kaziť deň. Ide sa ďalej.

Z parku na kopci je pekný výhľad na mesto -určím azimut a idem. O pol hodinku sa dostávam do moderného centra. Spravai zľava mrakodrapy, vysvietené kasína, milión obchodov s elektronikou,handrami, McDonald´s, KFC, mobilné telefóny, čo môžu slúžiť v našichvýskumných ústavoch ako servery. Autá, hluk... A uprostred tohovysvieteného blázinca, na ostrovčeku zelene, medzi dvoma plnými cestami trinádherné veľké stromy. Pod prostredným na lavičke traja deduškovia. Hlavyvyvrátené niekde do konárov. Chvíľu pozerám, čo tam hľadajú. A potompochopím. Oni sa pozerajú na ten strom... Sú takí pekní, že by som ich zjedol.Ale to sa nedá (aj keď technicky vzaté....), tak si ich aspoň potichu odfotím.Aby som nerušil.

Pomaličky sa po nábreží vraciam do nášho hotela,ktorý leží na mieste, kde Portugalci toto mesto založili. Vybrali si dobre -kopček obrátený na juh, s výhľadom na more. Čaká ma večera ... a´proposjedlo.

Písať o jedle v Macau je pre mňa veľmi bolestné. No pre vás tourobím. Jedávame v portugalskej reštaurácii kúsok od hotela. Dvakrát dennetam môžeme nabehnúť a objednať si čokoľvek. Obmedzuje nás iba finančnýlimit na jedno jedlo, ktorý je taký veľkorysý, že limitom vlastne nie je. A taksa denne napchávame rozprávkovými krevetami, steakami, tuniakmi, ustricami (Skúsil som. Neskúšajte. Alebo skúste no potom sa nesťažujte.) zmrzlinovými pohármi, palacinkami, polievkami, ktoré voňajú až do neba a jauž ani neviem, čím všetkým. Au au au au au. Dosť! Spomínať si na to jeautotrýznenie. Len pripomeniem, že majiteľ - Filipínčan na hladných Slovákovlen tak rýchlo nezabudne. Fajn chlapík. Keď tam budete, pozdravte ho.

Nasleduje klasika - livrejovaný lokaj, sprcha, pomodliť a spať (to ibateraz, keď sme ešte unavení po ceste, inak by som to len tak rýchlonezabalil.) Pri zaspávaní sa už teším na obed. Dám si vysmáááážané krevety, túkrémovú kukuricovú polievku, melónový džúúúúús a nakoniec nejakýgeniálny........... chrrrrrrrrrr.

Matej Červeňan

Matej Červeňan

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Raz som bez liečby prechodil optimizmus a odvtedy ho mám chronický. Zoznam autorových rubrík:  Letom svetomVšelibársčoNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu