reklama

III. Čínske rizoto slovenskou lyžicou

Môj, resp. náš čas v Číne pomaličky odsýpa. Jedno zrnko ryže za druhým. Ale ešte jej stále ostáva nejaké to vrecko. Minimálne na čínske mixované rizoto. Nech sa páči!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
čínske kasína, pri večernom návrate do hotela.
čínske kasína, pri večernom návrate do hotela. 

V poslednom diele som sa hral na domáceho Macao-čana.Či sa mi to podarilo, posúďte sami. Teraz nastal čas, aby som sa stal klasickýmturistom a skúsil si zažiť všetko to, čo k tomuto športu patrí. Tedapamiatky, foťák v ruke, nakupovanie, kasíno, pamiatky, nakupovanie, foťákv ruke, nakupovanie, boľavé nohy, foťák v ruke (Do prčíc!!!! Baterka...!!!!).

Macao je bývalá portugalská kolónia. A nameste je to vidieť. Má pekné historické centrum s pár koloniálnymibudovami, veľa katolíckych kostolov, nejakú tú zrúcaninku. Centrum je naozajupravené a udržiavané. Keď je človek uprostred námestíčka, pekne poeurópsky vydláždeného, s fontánou a kostolom ... zaviazať oči, trikrátzatočiť a potom oči rozviazať, pokojne by si mohol myslieť, že je na bratislavskom Hlavnom námestí, ktoré práve okupujú štyriautobusy japonských turistov....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predieram sa prúdiacim davom ľudí. Somv pešej zóne v starom cenre. Tj. v zóne obchodov. Ako to lenopísať? Najradšej by som tu treskol nejakú ťažkú exotiku. Poloslepých žobrákov,predávajúcich sošky uhnietené z hliny a slín, záhadné vchody doobchodíkov s ručne vyrezávanými nefritmi a slonovinou, krehké Číňanky plachýmpohľadom ponúkajúce čerstvé lotosové kvety.... Hmm. Rád by som. Ale japrechádzam popri obchodoch s domácimi potrebami (rozmýšľal som, či nekúpiťdomov ako suvenír záchodovú kefu.... originál..... z Číny), zlatom,okuliarmi Betty-Barclay a Harley Davidsov, elektronikou, handramia suvenírmi. Klasika. Ale čosi predsa len hreje moje srdce, bažiace poexotike. Obchody s cukrovinkami (alebo to, čo si pod tým oni predstavujú)a akési tradičné obchody s nejakými organickými vecami. Tie prvé súsuper. Exotiku v papuľke mám totižto veľmo rád. To, že sa tam predávajúsladkosti, som zistil, až keď odtiaľ začali prúdiť davy Lúčničiarovs taškami plnými všeličoho zaujímavého. Nenapadlo ma, že sú tam sladkosti,pretože pred ich vchodmi stáli predavačky, ktoré veľkými nožnicamiodstrihovali plátky sušeného mäsa. Na ochutnávku. Odvážlivcom. Som si dal. Hmm.Ako nejaká sladká psia klobása. Aspoň myslím. Psa som ešte nejedol...........alebo......keďnad tým tak rozmýšľam .........žeby áno?!?!?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Isté je, že žijem. A okrem toho fajného mäska tammali nakoniec aj všeličo iné. Arašidové podivnosti, mandľové koláčiky suché akoBondove martini, zázvorové štipľavo-želatínovosti a karamelové všelijakosti.Veď viete. Nakoniec som tých vecičiek aj ja doniesol za kapsu. A malivcelku úspech (Píšuc o tom všetkom sa rozpomínam, že možno ešte zostalotrošku tých zázvorovo štipľavo-želatínovostí. Vstávam, hľadám v kuchyni.Vtejto skrinke bývali... „Mamíííí, kde sú tie zázvorové blbosti?".... „Asivyhodené! Nikto to nechcel." Tak tie úspech nemali).

Druhé fajn obchodíky boli tie s týmiorganickými vecičkami. Identifikovať som vedel iba sušené žraločie plutvy,sušené asisépie a ostatné .... no idea. A to sa mi na tom ukrutne páči!To čo tam mali povykladané mohlo byť a slúžiť na čokoľvek. Na jedenie? Nakúrenie? Medicína? Proti švábom? Ozaj neviem. Ale všetko to bolo také krásne čínske...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Keď ma prestalo baviť hádať na čo slúži tá suchážltá hmota, odklonil som sa z hlavnej ulice a namieril som si to dotých bočných. A tu bolo! Tu na mňa čakalo. Prekvapko. Poriadny zapráskanýčínsky trh.

Cítim, že by ste mi konečne dopriali exotiku...Ďakujem a vážim si to. Veď aj ja by som si ju doprial - kvôli čítanosti.Ale zavádzať nemôžem... Takže, ak ste už nakupovali u Vietnamcovv stánkoch, nemám vám čo opisovať. Klasika. Handry, kalkulačky, handry, plastovésvetelné meče, detské hračkárske pištole, s ktorými si bez problémovvystrelíte oko, laserové ukazovátka, keď to oko budete dávať dokopy, topánky, zaručenepravé značkové kabelky...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale nesťažujem si. Nakoniec to zachránila uličkaako vystrihnutá z filmu o čínskych uličkách.. Na škaredých budováchdovysoka natlačené neóny, hustá spleť voľne visiacej elektrickej inštalácie,nekončiaci prúd skútrov (bicykle skoro nevidieť, pred 10 rokmi to bolo vrajnaopak), obchody s elektronikou a vôbec, úplne všetkym. A tiež tenvlhký, mierne hnilobný smrad vo vzduchu to zachránil. Ten bol originál čínsky.A mangá, aké som si tam kúpil, v Tescu tiež nemajú. Ani mať nebudú. Takže JJJ

Už sa tam chystám dlhšie. Skoro všetci tam už boli.Vraj sa oplatí. Organizujeme záujmovú skupinu tých, čo ešte nevideli A - Matemple. Tri dievky, dvaja chalani. Nech domáci chlapi závidia... Ideme pešo, peknáprechádzka. Od hotela tak pol hodinku cez tiché koloniálne uličky lemovanépalmami a inými zelinami. Chrám je taoistický. No. Chrám. Svah pri ceste,v ktorom sú učupené malé svätyne a veľké kamene s čínskymi písmenami.Všetko maskované bujným porastom. Pomedzi to vedie nahor cestička. Avšadeprítomné kilomere horiacich vonných tyčiniek.

Obrázok blogu


Najviac ma prekvapuje, že je všetko akési... hmm.Neviem - keď niekde vstúpim do chrámu, cítim potrebu správať sa tichšie,úctivejšie. Tak som bol nastavený aj keď som vchádzal sem. Ale tu je to inak.Ľudia tu pobehujú hore-dole, hlasno sa rozprávajú, fotia sa v týchnajnemožnejších polohách. Sú to hlavne domáci. A na to ako som zvyknutýz našich chrámov, je tu všetko dosť nedbanlivo upravené... Jednoduchonemám pocit, že je to duchovné miesto. Ale asi to vychádza z povahynáboženstva. Iný kraj - iný mrav.

Obrázok blogu


Stúpajúc hore obchádzam starenku, sediacu nachodníku. Otrhané handry, na hlave obrátená ryžovacia doska. Žobráčka. Dokonalá.Prvá, ktorú som tu videl. Asi to patrí k tomuto náboženstvu. Fotografickákontrolka hlási: mohla by byť fotečka. Na druhej strane, mne by sa nepáčilo,keby ma niekto fotil ako nejakú raritu.... a čo ak vie kung-fu? Rozhodujemsa rýchlo (na kung-fu nevyzerá), nepozerá sa, mierim.... a presne vtedyzdvíha hlavu. A spúšťa táááký krik a škrek a.... teda ja neviem po čínsky,ale niektoré veci človek pochopí. Len dúfam, že ostala iba pri nadávkacha nestihla prihodiť aj nejakú tú kliatbičku. Volím zbabelý útek nahor.Ešte hodnú chvíľu počuť jej priania. Ale ja sa už dávno tvárim ako... prepáčtemi analógiu, ako keď si ticho prdnete v plnej MHD. Mierne pohoršene, alenie priveľa, aby to nebolo nápadné. Len tak akurát. Aby vás neusvedčili.

Hore prídeme k doteraz najväčšiemu kameňus čínskym písmenom, poslušne sa odfotíme a ja zisťujem, že naspäť cestajediná, napred sa ísť nedá. Takže opäť popri tej zlatej tete. Trochu mi stíska.Či ma dole nebudú čakať dvaja svalnatí mnísi a .... A tak. Našťastie tamuž nie je ani tetuška. Dobre. Som o poznanie múdrejší. Teraz už viem,že..... Ja fakt neviem vymyslieť žiadne dobré ponaučenie z tohto príbehu.Tak ak vás niečo napadne, doplňte si to tu: ....................................... Dík..

Obrázok blogu


Macao - čínske Las Vegas. Sem chodia hrať všetci,čo majú dosť peňazí. A obskulovať tí, čo majú vo vrecku po päť dolárov naovocie. To sme my.

Do jedného z kasín vchádzame popod obrovské,svietiace, neónové oné. Pútač. Snažíme sa tváriť, že naozaj ideme míňaťpeniaze. Ženy predstierajú lepšie... hmm, skúsenosti. Vchádzame do veľkej haly.Prechádzame cez detektory, ukázujeme tašky, kabelky... NEFOTIŤ! NEKAMEROVAŤ!Ako inak? Po detektoroch nasledujú eskalátory. Hore, dole... všade. Už si aninepamätám, kam sme sa vybrali.

Konečne vchádzame do hracej miestnosti. A do inéhosveta. Vonku vládnu komunistickí potentáti, mafiáni, ktokoľvek. Tu vládnupeniaze.

Veľkýkruhový priestor je vyplnený ruletami, stolami na Black-Jack a všetkým týmnádobíčkom. Na balkónoch to isté. Pomedzi to ľudské mravenisko. Na 95 percentaziati. Hrajú, pijú, vyhrávajú, prehrávajú, tlačia sa... A každý druhýfajčí. Nad hlavami sa nám vznáša hustý a obzvlášť dusivý oblakcigaretového dymu. Akoby tu ani nebola klimatizácia. No cigaretový dym je úplnezanedbateľný oproti atmosfére, ktorá tu panuje. Ťaživá atmosféra peňazí. Každámolekula vzduchu (ktorá v tom cigaretovom dyme ostala) je rozvibrovanánepokojom. Všade zachmúrené tváre ľudí nad hracími stolmi a strhané tvárekrupierov. Žiadny úsmev. Nijaká iskra v oku... Iba štrngot na stolypadajúcich žetónov a šum trhanej čínskej vravy...

Celý ten babylon sledujú nepríjemné pohľadyochrankárov, stojacich na kraji. Za päť sekúnd sa tu cítim zle. Všetko ma totlačí k zemi. Pôvodne som si chcel vsadiť dolár. Aby som mohol machrovať.Ale keď to tu vidím, som vyliečený. Chíľku sa tlačím v strede, potom samotkám dookola. Červené koberce, leštené mosadzné zábradlia a zrkadlá vytvárajúperfektný obraz nefalšovaného falošného pozlátka. Určite to nie je kasíno prelepších klientov, skôr pre plebs, aj keď sa tvári inak. Zanedlho mám dosť, vôbecnemám chuť ísť skúmať to tu. Ostatní súna tom podobne.

Keď vychádzame na ulicu, s radosťou sanadýchnem dusného nočného vzduchu. Akoby ma pustili zo zlého sna. Bez srandy.Kráčame nočným mestom do hotela. Pohodka.

Najlepšia vecna záver...Večera v reštaurácii. Plní dojmov a kreviet si vymieňameinfo, kam sa ako dostať. Na ktorej križovatke zahnúť doľava, aby ste sa dostalido starého centra, atď. Človek sa zamotá ľahko. Naša pani krojárka radí, že túkrižovatku si dobre pamätá. Podľa takého veľkého podlhovastého billboardu. A začneopisovať, ako asi vyzerá. A že sú tam reklamy na rôzne súbory, ktoré tuvystupovali. Ostatní sa na seba pozeráme... A pomaly sa zdvíha vlnasmiechu. Vieme, kde je ten bilboard. Bodaj by sme nevedeli, veď presne uprostred je veľká reklamaLúčnice! Sú na nej naše dievky. A medzi nimi - úplne v strede -Etelka. Dcéra pani krojárky... V tej záplave billboardov si pani krojárkavybrala ako orientačný bod práve ten, na ktorom sa na ľudí usmieva jej dcéra.A nevšimla si ju. Ľudkovia. V Číne je možné všetko...

Obrázok blogu


Matej Červeňan

Matej Červeňan

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Raz som bez liečby prechodil optimizmus a odvtedy ho mám chronický. Zoznam autorových rubrík:  Letom svetomVšelibársčoNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu